Rady a tipy
Ing. Michal Tezour - expert na účtovníctvo a daňové poradenstvo
Posledná úprava: 12.9.2023 13:37
Približný čas čítania: 5 minút

Zdanenie príjmov zo zahraničia

Príjmy zo zahraničia a ich zdaňovanie u fyzických osôb 

 

Príjmy zo zahraničia zdaňujú na Slovensku iba občania, ktorí sú daňovými rezidentami Slovenskej republiky. Daňovým rezidentom je taká osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu zdržiava viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia alebo prekračovanie hraníc do SR denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Ak sa občan obvykle zdržiava v zahraničí napr. dlhodobo pracuje v Čechách, ale trvalý pobyt má na Slovensku tak daňovú rezidenciu mu určí daňový úrad na základe žiadosti o určenie daňovej rezidencie. Daňový rezident SR je povinný priznať a zdaniť celosvetové príjmy na Slovensku, preto pri podávaní daňového priznania k dani z príjmu je povinný uviesť aj príjmy zo zahraničia a to bez ohľadu nato, či už boli zdanené v zahraničí. Daňové priznanie k dani príjmu nepodávajú občania, ktorých celkové zdaniteľné príjmy za rok nie sú vyššie ako približne 2.000,00 EUR. 

 

Príjmy zo zahraničia, ktoré fyzické osoby priznávajú a zdaňujú v SR sú:

 

  • Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávaného v zahraničí
  • Príjem z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí
  • Príjem z činnosti umelca alebo športovca vykonávanej v zahraničí
  • Výhra alebo cena zo zahraničia
  • Príjem charakteru úrokov zo zahraničia
  • Príjem charakteru dividend (podielov na zisku) zo zahraničia
  • Príjem charakteru licenčných poplatkov plynúcich zo zahraničia
  • Starobný dôchodok vyplácaný zo zahraničia
  • Rodinné prídavky, rodičovský príspevok, materský príspevok a daňový bonus zo zahraničia

 

Príjmy zo zahraničia sa zdaňujú 19 % sadzbou dane prípadne 35 % ak plynú z nezmluvných štátov t.j. od tých štátov, ktoré nie sú v zozname vedenom na finančnej správe. 

 

Spôsoby zdaňovania príjmov zo zahraničia sú:

Priznanie príjmov na Slovensku a zdanenie sadzbou dane platnou v SR;

Vyňatie príjmov zo zahraničia v daňovom priznaní na Slovensku ak boli príjmy preukázateľne zdanené v zahraničí;

Daň vyberaná zrážkou.

 

Prvý spôsob zdaňovania, využívajú najmä občania, ktorým je výhodnejšie zdaniť príjem zo zahraničia na Slovensku. Povinnosť zdaňovať príjmy zo zahraničia na Slovensku majú napríklad občania, ktorý majú zahraničného zamestnávateľa ale sú usadený na Slovensku. V takomto prípade vzniká zahraničnému zamestnávateľovi stála prevádzkareň a je povinný odvádzať preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti mesačne na Slovensku. 

 

Príjmy, ktoré boli preukázateľne zdanené v zahraničí v daňovom priznaní fyzické osoby vynímajú. To znamená, že ak dokážu preukázať, že ich príjmy zo zahraničia tam boli zdanené sadzbou dane vyššou ako nula, tak už na Slovensku tieto príjmy nezdaňujú. Ide o zamedzenie dvojitého zdanenia. Efektívne vybratá daň je aj vtedy, ak sa občan v zahraničí zamestná pred koncom roka a jeho príjmy nie sú vyššie ako nezdaniteľná časť v danom štáte, daňová povinnosť je síce nula ale na Slovensku sa tieto príjmy považujú za preukázateľne zdanené v zahraničí. 

 

Fyzické osoby pri niektorých druhov príjmov zo zahraničia majú daň vysporiadanú, pretože im bola vybraná zrážkou v štáte zdroja týchto príjmov. Pre fyzické osoby to znamená, že už tieto príjmy na Slovensku nezdaňuje avšak do daňového priznania ich musí ako celosvetové príjmy uviesť. Najčastejším príkladom sú úroky zo zahraničia, ktoré sú vysporiadané zrážkovou daňou a na účet fyzickej osoby prídu už ponížené o zrážkovú daň.

 

Ak fyzická osoba dosahuje príjmy zo zahraničia v cudzej mene, tak na prepočet týchto príjmov použije jeden z nasledujúcich kurzov:

  1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
  2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo 
  3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
  4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

 

 

Príklad č. 1

Fyzická osoba rezident SR je vlastníkom rodinného domu v Maďarsku. Dom nadobudla v roku 2012 a jeho predaj realizuje v roku 2020. V zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Maďarskom sa tieto príjmy majú zdaniť v Maďarsku podľa ich vnútroštátnej legislatívy. Vzhľadom nato, že ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je na Slovensku po 5 rokoch vlastníctva oslobodená od dane, do daňového priznania v SR tieto príjmy neuvedie. 

 

Príklad č. 2

Rezidentovi SR boli vyplácané rodinné prídavky, rodičovský príspevok alebo materský príspevok napr. z Rakúska. Keďže tieto príjmy sú na Slovensku oslobodené od dane z príjmu, neuvádza ich ani v daňovom priznaní na Slovensku. Rovnakým spôsobom by rezident SR postupoval aj pri vyplácaní starobného dôchodku zo zahraničia.